Účastníci prezentácie
Náš výber hesiel zo slovníka:
ABAFI, František (Abaffy)
podžupan, uhorský jakobín, publicista
1732 Horná Lehota
-15. 3. 1817 Horná Lehota
Príslušník oravskej vetvy šľachtického rodu s predikátom z Aboviec a Hornej Lehoty. Študoval právo, filozofiu a históriu na univerzite v Trnave. Po štúdiách hospodáril na rodinných majetkoch v Hornej Lehote a v Mokradi, r. 1760 — 1770 bol podžupanom Oravskej stolice, súdny asesor viacerých stolíc. Keď sa vzdal funkcie podžupana cestoval po Európe (navštívil Paríž, Londýn, Petrohrad a i.). Prívrženec francúzskych osvietencov a jakobínskeho hnutia v Uhorsku. Po odhalení Martinovičovho sprisahania r. 1794 zatknutý a súdený, r. 1795 oslobodený. Ako vyslanec na uhorskom snem r. 1790 predniesol revolučnú reč, v anonymnom letáku Declaratio ... (1791) obhajoval slobodu vierovyznania, pripisuje sa mu aj autorstvo ďalších letákov, piesní i slov. verzia Marseillaisy. Venoval sa aj hudbe a maliarstvu.
ŽUFFA, Cyril
knihovedec, kultúrno-osvetový pracovník, publicista
25. 5. 1939 Nižná
-1. 11. 2000 Vrútky
R. 1953 — 1956 absolvoval Jedenásťročnú strednú školu v Trstenej, r. 1958 — 1960 študoval na Priemyselnej škole mliekarskej v Kroměříži, r. 1961 — 1966 popri zamestnaní knihovníctvo na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. R. 1960 — 1961 pracoval vo Východoslov. mliekarňach v Bardejove, r. 1961 — 1965 bol vychovávateľom v Odbornom učilišti Pozemných stavieb v Poprade, od r. 1965 pracovníkom MS v Martine, kde najprv pracoval v Knihovednom odbore a naposledy v matičnom členskom hnutí. Venoval sa vedeckému výskumu v oblasti práce s knihou, najmä výskumu čítania v slov. mestách i na vidieku. Autor monografických prác, metodických a učebných textov, záverečných správ z výskumov, početných štúdií a príspevkov v knihovníckych zborníkoch a periodikách. Dokumentárne cenné sú jeho práce Čítanie — knižnice — vzdelávanie (1970), Čítanie a čitatelia mestských ľudových knižníc (1975) a i. Po r. 1990 sa ako riaditeľ Členského ústredia a funkcionár výboru MS zaslúžil o obnovenie činnosti a založenie nových miestnych odborov MS na Slovensku i v zahraničí, pričom organizačne a metodicky usmerňoval ich kultúrne, vedecké a záujmové aktivity.
|
|
Prezentácia novej knihy o osobnostiach Oravy
Dňa 7. júla 2010 o 14.00 hod. sa v Oravskej knižnici Antona Habovštiaka v Dolnom Kubíne uskutočnila prezentácia knihy Biografický slovník dejateľov Oravy.
Kniha bola vydaná z iniciatívy Národného Biografického ústavu SNK v Martine a podnikateľa Mariána Grígeľa st. z Námestova. Vydavateľ, obálka, sadzba a zlom knihy: Ing. František Teťák — Štúdio F. Námestovo. Autorom knihy je Doc. PhDr. Augustín Maťovčík, DrSc.
Obálka knihy
Po úvodných veršoch P. O. Hviezdoslava privítal účastníkov prezentácie riaditeľ Oravskej knižnice A. Habovštiaka v Dolnom Kubíne Peter Huba a po ňom už dostal slovo samotný autor slovníka A. Maťovčík.
Autor A. Maťovčík hovoril o tom, ako kniha vznikala
Podľa autora je „v predloženej koncepcii Biografický slovník dejateľov Oravy v jednom zväzku kompletný prehľad literárne, publikačne a organizačne činných oravských osobností s uzavretým životom a dielom od najstarších čias do súčasnosti (cca 700 hesiel), ktoré vyorali viditeľnú brázdu v dejinách Oravy, ba vo viacerých oblastiach sa výrazne zapísali do literárneho, vedeckého a národnokultúrneho diania v celoslovenských reláciách“.
Prvý zľava P. Huba, vedľa neho M. Grígeľ st.
Slovník obsahuje životopisné portréty nežijúcich osobností v nasledujúcej jednotnej štruktúre hesla:
I. Záhlavie (priezvisko a meno, charakteristiku, rodné dáta a miesto dejateľa)
II. Život a dielo
III. Literatúra
V abecedne usporiadanom lexikóne sú sústredené heslá všetkých osobností z doteraz vydaných piatich slovníkov oravských dejateľov, doplnené o nové postavy na základe súčasného výskumu. Sú v ňom zaradené iba nežijúce osobnosti, ktoré zomreli do konca roka 2009. V knihe je Miestny register v ktorom sú zaradení dejatelia podľa obcí v ktorých sa narodili, zomreli, alebo pôsobili.
Prvý slovník tvorivo i organizačne činných osobností Oravy ORAVCI V SLOVENSKEJ KULTÚRE (Dolný Kubín 1964) vydal básnik Theo H. Florin. V tomto abecedne usporiadanom slovníku autor spracoval životopisné heslá okolo 135 nežijúcich a žijúcich dejateľov, čo predstavovalo zúžený výber významných reprezentantov oravskej kultúrnej minulosti i prítomnosti. Florinov slovník sa stal impulzom pre spracovanie podobných slovníkov a teda i tohto najnovšieho, ktorý vrelo odporúčame všetkým záujemcom o kultúru a históriu Oravy.
|
|
Účastníci prezentácie (v strede vydavateľ Ing. František Teťák)
Pre náš náhodný výber hesiel zo slovníka sme zvolili prvé a posledné písmeno abecedy, jednu ženu a jedného kňaza:
DANIELAK, Jozef
filológ, publicista, katolícky kňaz
15. 11. 1856 Námestovo
— 5. 12. 1883 Námestovo
Študoval na gymnáziách v Kláštore pod Znievom a v Ostrihome, teológiu absolvoval v Jágri a v Banskej Bystrici, vysvätený r. 1881. Pôsobil ako r. k. kaplán v Sučanoch, Tužine a v Nitrianskom Pravne, od r. 1883 žil v Námestove. Literárne činný už počas štúdií v Ostrihome, kde bol členom spolku Budič a prispieval do rovnomenného časopisu. Neskôr uverejňoval články hl. v Národných novinách o maďarizácii na školách, o slov. folklóre a o jazykovedných otázkach (Obrysy jazykovedy, 1882), ovládal viac jazykov.
HROBOŇOVÁ, Elena
ľudovýchovná pracovníčka, spisovateľka, úradníčka
17. 4. 1903 Istebné
-12.9. 1961 Dolný Kubín
Otec → Ján Miloslav H., matka → Anna H., brat → Ján Vladimír H., sestra → Oľga H.- Řepková. Meštiansku školu navštevovala v Dolnom Kubíne, do r. 1918 študovala na hospodárskej škole, potom na učiteľskom ústave v Košiciach, po r. 1927 na Vyššej škole sociálnej v Prahe. R. 1919 -1922 pôsobila ako úradníčka v Dolnom Kubíne, r. 1923 — 1924 v Martine, r. 1924 v Bratislave a r. 1925 — 1926 v Prievidzi, r. 1928 — 1940 učila na Štefánikovom ústave v Martine, potom bola inštruktorkou ľudovýchovných kurzov pre Slovensko. Organizátorka ilegálneho protifašistického odboja, účastníčka SNP. Písala verše a poviedky, v ktorých beletrizovanou formou poúčala o základných zdravotníckych a osvetových otázkach. V r. 1931 — 1932 vydala knižky: Za hriechy otcov, Trest baču Zvaru, Z nečistoty do záhuby, Ako zmúdrela Klopačková, Deň voľby v Zázvorí, Neduhy lomnianskych žien a i. V knihe Príhody deda Ranostaja skĺbila postavu ideálneho človeka — deda Ranostaja — v sérii príbehov v boji proti tuberkulóze. Príspevky publikovala v Živene, Našej Orave, Práci, v brožúrach a letákoch zdravotníckej osvety, viaceré básne, prózy, divadelné hry a prednášky zostali v rkp.
|
|
